Úvahy

Pohladenie noci

28. srpna 2013 v 16:12 | Mordor
Slnko zapadá. Pohľad naň už nie je slzavý a plný bolesti. Tvár oblohy potemnie a slnko vytláčajú z oblohy neohľaduplné mračná. Nastáva súmrak- predzvesť noci.
Súmrak všade po lesoch a hájoch rozšíril sprvu o príhode noci. Živé tvory zaliezajú do svojich úkrytov a noční lovci sa pripravujú na lov. Nastáva chvíľka napätia, kedy živočíchy čakajú vo svojich norách a brlohoch na to, aby ich ovládol spánok. Lesom sa predierajú tiene ticha a prichádza ten prázdny čierny závoj, ktorý zahalí mohutné hory a doliny. Závoj, ktorý všetko hladí, n o nik nemôže pohladiť jeho. Závoj, cez ktorý nik nič nevidí, no on vidí všetko. Súper mnohých lovcov a lovec mnohých koristí- tma. Sovy si s tajomným húkaním pripravujú hliadky. Mohutný mesiac v tvare splnu na oblohe svieti a všade okolo neho sú jeho malé deti- hviezdy. Sú to jediné svetlá široko-ďaleko.Havrany s hlasným krákaním v kŕdľoch prudko klesajú k zemi a predpovedajú dážď. Krásne hviezdy a ich veľkú žiarivú matku zahalí do periny množstvo šedých mračien a spustí sa dážď. Rieky silnejú, zabudnuté vodné toky ožívajú. Všade je mokro a chlad. Nastávajú žiarivé a burácajúce blesky, ktoré prudko udierajú do stromov. Stromy pod bleskami kvília a nariekajú. Niektoré od bolesti a niektoré od strachu. Vlčica volá domov svoje mláďatá z nočných potuliek. Bleskov je čoraz menej a sivé mraky na oblohe sa rozpŕchli ktoviekam. Znova bolo na oblohe vidieť matku a jej nespočetné množstvo detí. Pod konármi stromov sa prechádzala všetko pohltajúca hmla.
Obloha sa naberá svetlejšie odtiene a nastáva ten čas ticha, kedy ani lístok zo stromu nevypadne. Všade je ticho, pokoj. Keď obloha naberie sivú farbu, havrany začnú škriekať na privítanie úsvitu. Matka so svojimi deťmi z oblohy odchádza a spoza hôr stúpa čoraz vyššie obrovská žeravá guľa. Nastáva úsvit.


Táto úvaha bola zverejnená na stránke Autorského klubu dňa 28.augusta 2013 v rubrike Kreatívny kút.
 
 

Reklama