Tajomstvo múrov Mordského zámku

Tajomstvo múrov Mordského zámku- Kapitola druhá- Cesta

3. září 2013 v 20:08 | Mordor
Alfonza zobudil pocit horúca. Vo vlaku vládol horúci vzduch a tak si Alfonz dal dole kabát. Eduard zrobil to isté. "Čo to čítaš?" Spýtal sa Alfonz Eduarda. "Kruh" Stručne odpovedal Eduard a pohľad mu zostal v slovách knihy. Asi mu nebolo do rozprávania a nechcel sa nechať rušiť, tak Alfonzovi nezostalo nič iné než pozerať sa do okenice vlaku. Až pokým niekto nezaklopal na kabínu, v ktorej sedeli Alfonz a Eduard. Dvere sa otvorili a dovnútra vošli dve staršie dámy. "Dobrý podvečer mládenci! Mohli by sme si prisadnúť?" Zvolala nahlas jedna z paní. Mala hrubé dioptrické okuliare a oči zväčšené trikrát. Vyzerala komicky. "Isteže." Povedal Alfonz a Eduard im bez slova venoval úsmev. Obe dámy sa usadili a jedna začala: "Počula si o tom zámku v Horndsteine?" veď v Horndsteine sa predsa nachádza zámok Alfonzovho strýka. "Myslíš ten Múrsky zámok alebo tak nejak?" odpovedala jej tá druhá. "Myslíte Mordský zámok?" Vtrhol im do konverzácie Eduard A obe starenky sa naňho pozreli svojimi obrovskými očami. "Presne ten a už si počul tú strašnú zvesť?" "Akú zvesť?" "No predsa o tom, že tam straší!" "Veru, veru. Celý ten zámok je prekliaty" dala jej druhá za pravdu.



Tajomstvo múrov Mordského zámku- Kapitola prvá- Letné prázdniny v zapadákove

31. srpna 2013 v 11:10 | Mordor

Toto je hrôza! Rodičia ma odsúdili na celé letné prázdniny do Mordského zámku k svojmu strýkovi! Horšiu Katastrofu si neviem predstaviť. Ešteže ide somnou kamoš Eduard, lebo inak by ma porazilo. Vôbec Eduarda nechápem. Načo sa do toho zámku terigá so mnou, ak on môže zažiť normálne letné prázdniny pri slnku. Pochybujem, že do zámku ide kôli mne! Je totiž blázon do všetkých hradov, zámkov a podobne. Zamyslel sa Alfonz pri balení svojho kufra. Do Alfonzovej izby vošiel otec: "Alfonz necháp nás zle. My s mamou máme dôležitú prácu ďaleko v zahraničí. Nemohol by si predsa doma zostať sám. A navyše krstný otec Pavol sa na teba veľmi teší. Ak ťa to poteší, tak ti darujem tú komnatu, ktorá patrí mne. Veď aj tak nikdy do toho prekliatého zámku nikdy nevkročím." "A hlavne, že tam s mamou posielate mňa!" zvolal Alfonz. "Nemáš sa dôvod zlostiť." pokojne povedal otec. "Ale ja sa nezlostím!" odpovedal Alfonz. "To je na tebe vidieť." s tichým smiechom dodal otec. "Si už zbalený?" "Áno len zazipsujem kufor." "Čakáme ťa s mamou dole!"


 
 

Reklama