Tajomstvo múrov Mordského zámku- Kapitola prvá- Letné prázdniny v zapadákove

31. srpna 2013 v 11:10 | Mordor |  Tajomstvo múrov Mordského zámku

Toto je hrôza! Rodičia ma odsúdili na celé letné prázdniny do Mordského zámku k svojmu strýkovi! Horšiu Katastrofu si neviem predstaviť. Ešteže ide somnou kamoš Eduard, lebo inak by ma porazilo. Vôbec Eduarda nechápem. Načo sa do toho zámku terigá so mnou, ak on môže zažiť normálne letné prázdniny pri slnku. Pochybujem, že do zámku ide kôli mne! Je totiž blázon do všetkých hradov, zámkov a podobne. Zamyslel sa Alfonz pri balení svojho kufra. Do Alfonzovej izby vošiel otec: "Alfonz necháp nás zle. My s mamou máme dôležitú prácu ďaleko v zahraničí. Nemohol by si predsa doma zostať sám. A navyše krstný otec Pavol sa na teba veľmi teší. Ak ťa to poteší, tak ti darujem tú komnatu, ktorá patrí mne. Veď aj tak nikdy do toho prekliatého zámku nikdy nevkročím." "A hlavne, že tam s mamou posielate mňa!" zvolal Alfonz. "Nemáš sa dôvod zlostiť." pokojne povedal otec. "Ale ja sa nezlostím!" odpovedal Alfonz. "To je na tebe vidieť." s tichým smiechom dodal otec. "Si už zbalený?" "Áno len zazipsujem kufor." "Čakáme ťa s mamou dole!"




Alfonz rýchlo zbehol k autu so svojim obrovským kufrom, ktorý vážil najmenej 6 kíl. Vonku strašne mrholilo. Alfonz to bral ako slzy na rozlúčku. Nasadol do auta a šli pre Alofonzovho kamaráta Eduarda. Na Alfonzovo prekvapenie si Eduard vzal dva kufre. Pritom jeden z nich bol väčší, ako ten Alfonzov. Otec vystúpil z auta, aby pomohol naložiť Eduardovi kufre do auta. A nastala nečakaná reakcia. Keď otec zdvihol kufor, takmer ho položilo na zem. Eduarda to vôbec nezaskočilo. Akoby to čakal. Keď naložili kufre, Eduard s otcom si sadli späť do auta. Alfonz sa pozdravil a následovala veľmi dlhá cesta (a to len k nástupišťu. Alfonz miloval cesty autom, no nenávidel keď sedel v aute, ktoré stojí. Podľa Alfonzových hodiniek trvala cesta k nástupištiu hodinu aj pól. Celou cestou s Eduardom okrem "Čau" neprehodili ani jediné slovo. Za prítomnosti Alfonzových rodičov, panovala medzi nimi voľajaká úzkosť. KEď bol čas rozlúčiť sa s rodičmi na dva mesiace, objal ich tak, ako mu ruky stačili. Celá rodinná rozlúčka trvala necelú minútu a bol čas nastupovať do vlaku. V tej chvíli ako Alfonz nastúpil do vlaku, si uvedomil, že prvý krát v živote bude od svojich rodičov tak ďaleko. Táto myšlienka mu ubrala na nálade. Keď si s Eduardom sadli na svoje miesta a odložili batožinu, kývali Alfonzovým rodičom, dokým boli v nedohľadne.


Hneď, ako si sadli, Eduard začal na Alfonza tlačiť svojími otázkami o jeho krstnom otcovi a o zámku. Nadšený Eduard na Alfonza vytasil najmenej desať otázok a to všetko za minútu. Alfonz len surovo odpovedal: "Svojho krstného otca som vživote nevidel a nikdy som nebol na tom zámku! A keby to bolo na mne, tak tu dnes nesedím!" To Eduarda na takých päť minút stíšlilo a potom dodal: "Kľudni sa kámo... Veď si ako suchar!" "To fakt! Prepáč len nemám náladu na rozprávanie možno za pár hodin. Veď času máš dosť- ešte je pred nami dvanásť hodín cesty." "Tak nič." Zamrmlal Eduard a vvytiahol si zo svojho kufra knihu. Alfonz zatiať iba neprítomným pohľadom hľadel na okenice vlaku. Nakoniec oboch premohol spánok.

Koniec prvej časti
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Elizabeth Elizabeth | Web | 31. srpna 2013 v 19:36 | Reagovat

Celkom dobre sa to číta... Som zvedavá na pokračovanie...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama