Prenasledovateľ

28. srpna 2013 v 20:07 | Mordor |  Zážitky
Stmievalo sa a ja som mal namierené ku kamarátovi, ktorý býva v dedine približne pätnásť kilometrov odomňa. Bolo pol deviatej večer a inak než autobusom som sa k nemu dostať nemohol. Kamarát mal pre mňa knihu, ktorú objednal cez internet a mohol som si pre ňu z osobných dôvodov písť jedine v ten deň. Tak som teda šiel na autobusovú zastávku. Slnko už nebolo vidieť a nastal súmrak. Po desiatich minútach autobus došiel. Nastúpil som. V autobuse sedeli len dve starenky. Tak som si sadol viac do zadu. Potom do autobusu nastúpil aj taký čudný muž odetý v špinavom oblečení. Sadol si hneď za mňa. Začal som ľutovať, že som niekam šiel. Radšej by som teraz sedel pokojne doma!



Po niekoľkých minútach som cítil zo zadu skazené mäso. Očividne tak páchol ten muž. Asi dvakrát ma naplo. Potom, keď to bolo k nevydržaniu, presadol som si k starým dámam, kde som sa cítil bezpečnejšie. Keď o desať minút šofér zastavil pri stanici jednej dediny, ktorá bola blízko dediny, v ktorej býva môj kamarát. (Pre moje bezpečie názvy dedín ani miest neuvádzam.) Zazrel som, že obe babky sa už chystajú na odchod. Tak som sa chystal vystúpiť aj ja. Čo keď ma ten čudák chce sledovať? Kapsu, ktorú som mal so sebou som pevne zovrel v ruke a doslova som vyletel z autobusu.
Okrem zastávky v okolí nebolo nič, len cesta. Keďže to tam dokonale poznám, tak som zišiel z cesty, rozutekal som sa po poli a zobral som to skratkou. Obloha už bola úplne tmavomodrá a keď som sa pozrel smerom na autobus, ten čudák už v ňom nesedel. Tak som nasadil šprint a behal som cez obilie, ktoré mi siahalo až po pás. Keď som už vôbec nič nevidel, tak som z kapsy vytiahol mobil a zapol blesk. Dedina môjho kamaráta bola ešte také dva kilometre odo mňa. Úplný šok som dostal vtedy, keď som začul šuchot v tráve. Otočil som sa a nikoho som nevidel. Chvíľou sa mi zazdalo, že cítim pach skazeného mäsa. Tak som spanikáril a nadhodil ten najrýchlejší šprint, ako to bolo možné. Bol to hrozný pocit. Sám okolo deviatej utekám po poli a niekto ma ešte k tomu sleduje.
Onedlho môj beh prerušila cesta a zazrel som na nej tabuľku s názvom dediny môjho kamaráta. A tak som pokračoval behom po ceste. Dedina sa začínala kostolom a po pár metroch som zazrel dom môjho kamaráta. Spomalil som a šiel som krokom. No vykoľajilo ma to, že som za mnou počul rýchle kroky. Nemal som odvahu pozrieť sa dozadu. V kamarátovom dome sa svietilo. Rýchlo som zaklopal na dvere. Keď som sa stihol pozrieť za seba, ten čudák z autobusu sa obrátil a šiel po inej ulici. Takže ma sledoval. Môj kamarát Jožo otvoril dvere a o všetkom som mu povedal. Nakoniec po mňa prišiel otec a odišiel som spokojne spolu s knihou.
Môj názor
Autobusy v noci už nikdy viac! Práve v noci sa v autobusoch a vlakoch potuľujú rôzni čudní ľudia a kto vie čo majú za ľubom. Neodporúčam nočné cesty autobusmi a ani vlakmi.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Rose Rose | E-mail | Web | 28. srpna 2013 v 21:12 | Reagovat

Já ráda jezdím pozdě večer autobusem, řidiči mi to dávají zadarmo :3
Ale krucinál, jak si dokázal vytvořit tak úžasně graficky vybroušenou stránku? :D Kam se na tebe hrabu kámo..

2 Aria Aria | 1. května 2014 v 13:56 | Reagovat

Takáto podobná vec sa stala mne a mojej kamoške, ale my sme boli dve. Takže to bolo lepšie.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama