Denník člena slizolinu- Kapitola prvá- Dar od otca

30. srpna 2013 v 5:12 | Mordor |  Denník člena slizolinu
Toto je začiatok denníka jedného chlapca s menom Aurelius, čarodejníka, ktorý poprvý krát navštívi školu mágie a kúziel Rokfort. Aurelius pochádza z rodu čistokrvných čarodejníkov.

"Aurelius!" zavolal na mňa otec z pracovne. Kôli jeho volaniu som musel prerušiť skúšanie kúzla na vytváranie vody a šiel som za ním do pracovne. Pre môjho otca neplatia žiadne výhovorky ako: Teraz nemôžem! Alebo prídem neskôr!- zakázal by mi čarovať na celý týždeň alebo ak by mal zlú náladu- na celý mesiac. Opustil som teda halu na cvičenie kúziel a po dlhej chodbe som zašiel k veľkým dverám do otcovej pracovne. Zaklopal som rukou na dvere. Dvere sa samy pomaly otvorili. Otec ma znova napomenul poznámkou: "Aurelius už znova... Správaš sa ako mukel! Na dverách od mojej pracovne je predsa klopadlo a ty nezdvorilo na dvere zaklopeš rukou!" "Prepáš otec." Ospravedlnil som sa, a upieral som pohľad na krásnu mramorovu dlážku otcovej pracovne v šachovnicovom vzore. Otec zrazu nahodil úsmev a povedal: "Môj Aurelius už ide do Rokfortu. Akoby včera si bol malé dieťa a povedal svoje prvé zaklínadlo.



Pred svojimi spolužiakmi napreduješ. Som na teba pyšný! Syn môj! Posaď sa." Sadol som si na drevenú stoličku oproti otcovi. "Chcem sa s tebou porozprávať. Isteže viež o triediacom klobúku a o všetkých pravidlách Rokfortu." "Isteže viem" prikývol som hlavou. Otec pokračoval: "S veľkou pravdepodobnosťou rátaj, že ťa triediací klobúk zaradí do slizolinu. Ale klobúk je v tomto smere veľmi nevyspytateľný. Mohol by ťa zaradiť aj do inej fakulty. Chcem ti len povedať, že sa nemusíš obávať a s matkou na teba budeme pyšní, aj keď ťa zaradia niekam inam. Totiž ak ťa triediací klobúk zaradí do Slizolinu budeš v našom rodinnom diele na fakulte pokračovať a náš rod Arinselgrovcov budeš zastupovať. Máš už jedenásť a ja od teba žiadam plnú zodpovednosť a nenarob si nepriateľov hneď v prvý deň. Každý vie, že celú slizolinskú fakultu podrývajú rôzne spoločenstvá. Ale väčšinou sú utajené, pretože vo fakulte sa musí udržať kolektív. Triedny učiteľ tvojej fakulty bude profesor Slughorn a ten bude od teba očakávať vynikanie v elixíroch." Otec si zrobil pauzu. "Nemaj strach otec. S Leyonsom už týždeň pracujeme na všehodžúse." Otec vyvalil oči. "Pomáha nám pri tom mama a tá je odborník na elixíry." Otcovi sa uľavilo. Ani som sa nedivil, prečo sa tak zatváril. Všehodžús je strašne ťažký elixír a na jeho prípravu treba veľmi veľa času.


"No prejdime k veci Aurelius." Pokyval som hlavou. Otec pokračoval: "Mám pre teba jeden veľký dar, ktorý putuje medzi našim rodom už takmer celé tisícročie." Otec sa postavil zo svojho obrovského kresla a zamával rukou nad krbom a zamrmlal nejaké zaklínadlo. Na krbe sa obajvila krabička krvavo-červenej farby. Otec ju položil na stôl. "Vystri ruku prosím ťa" Požiadal ma a otvoril krabičku. Keď sa krabička otvorila, v mistnosti zavládla príjemná vôňa. V krabičke bol krásny náhrdelník v tvare ovalu. Bol to rám a v ráme sa hachádzal priesvitný nerast. Podľa jeho krásneho a žiarivého lesku sa dalo spoznať, že má obrovskú hodnotu "Tento šperk sa prenáša celé tisícročie z generácie na generáciu a teraz budeš ty Aurelius Arinselgr jeho verným nositeľom. Tento šperk ti bude dávať veľa schopností a veľa sily. Nos ho s úctou." víťazoslávne prehlásil otec. Vstal som zo stoličky a poklonil som sa smerom k otcovi s vystretou rukou. Otec šperk opatrne vybral a v jeho rukách sa zafarbil na krásnu zelenú žiarivú farbu. Typoval som to na smaragd ale ten nieje až tak krásny a žiarivý. Otec si ho priložil svojmu čelu a povedal: "Ďakujem ti, že si mi pomáhal a verne pri mne stál. Teraz ťa bude nosiť môj prvorodený syn Aurelius Arinselgr. Zelená farba zo šperku sa vytratila a otec mi ho s poklonou vložil do rúk. Hneď ako som sa ho dotkol, zjavila sa mi vízia.


Videl som mesiac a oblohu. Spln mesiaca na mňa tak uprene žiaril, že som zacítil niečo krásne. Potom som videl vodu. Voda má lákala zo všetkého najviac. Voda vytvorila krásny a dejajlný obraz vlka, z ktorého som cítil, že je to môj ochránca. Hneď potom, ako vízia skončila a pohľad mi padol na moju ruku, náhrdeľník sa zmenil na nočno-modrú farbu. Doslova žiaril. Cítil som, že ma obklopila neuveriteľná sila. Otec na mňa uprene hľadel s vyvalenými očami: "Krása!. To, čo si teraz videl, tá vízia- nikomu o nej nehovor. Nikdy."

Koniec prvej časti
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 sarush ef sarush ef | Web | 30. srpna 2013 v 14:23 | Reagovat

To je fakt dobrý.

2 sarush ef sarush ef | Web | 30. srpna 2013 v 14:23 | Reagovat

A mimochodem úžasnej design.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama