Denník člena Slizolinu- Kapitola tretia- Prútik

9. října 2013 v 22:49 | Mordor |  Denník člena slizolinu
Táto poviedka nadväzuje na ostatné časti, ktoré nájdete v rubrike Poviedky. Predošlú časť nájdete TU.
Bolo päť hodín ráno. U nás v Arinselgrovskom sídle ideálny čas na vstávanie. Zišiel som dolu, dať si raňajky a vtom ma otec zaskočil: "Dnes pôjdeme do šikmej uličky a môžeš sa tešiť na svoj prvý prútik." Samozrejme, že to bola jedna z najlepších správ dňa. "A kedy?" Spýtal som sa. "Hneď po raňajkách." Odvetila mama s úsmevom. Keďže mi tréma z náhleho zhonu nedovolila dať do úst vôbec nič, od stola som odišiel. Rodičia pochopili. Na túto chvíľu už čakám mnoho dlhých rokov. A o pár hodín to má prísť. Zvolil som vhodné oblečenie. Čierny plášť s kapucňou a s prišívkou, na ktorej je znázornený erb nášho rodu. Náhrdelník od otca postupne strácal na žiarivosti. Veď viete si predstaviť, že by som sa všade prechádzal so svietiacou čačkou na krku? No dnes žiaril tak silo, ako v ten deň, keď som ho dostal. Myslím si, že je to z toho napätia. Keď som bol vystrojený a správne oblečený, vzal som si zo svojej pokladnice pár galeónov na nejaké potrebné veci do všehodžúsu a na vlastné potreby. Keď som zišiel do hlavnej haly, kde sa mimochodom nachádza viac kozubov na teleportáciu Mama s otcom ma už čakali. Pristúpil som k jednému z kozubov a hlasne som povedal: "Šikmá ulička!"
 

Nový vzhľad

5. října 2013 v 0:23 | Mordor |  Novinky
Čitatelia, ktorí tu chodia pravidelne, si možno všimli zmenu vzhľadu tohto blogu. Tento nový vzhľad mi príde taký otvorenejší, praktickejší a samozrejme krajší. Výroba tohto vzhľadu bola ťažká práca. Totiž sa vám musím priznať k mojej chorobe. A tou je prevliekanie blogu. Čiže ak sa mi na vzhľade zdá niečo zlé, alebo škaredé a niečo ma inšpiruje k výrobe krajšieho vzhľadu, tak automaticky vyrobím nový vzhľad. Tento aktuálny vzhľad neplánujem na dlhý, dlhý čas zmeniť. Lebo sa mi veľmi páči a pochybujem, že by som vytvoril niečo lepšie. Nemenil sa len vzhľad, ale aj začiatky článkov, ktoré sa začínajú vždy nejakým odznakom ako napríklad tu vľavo. Keď je na odznaku havran, znamená to, že je to téma ktorá sa týka blogu alebo jeho autora. Prípadne sa v článku nachádza nejaká jednorazová poviedka. A poviedky na pokračovania majú taktiež svoje vlastné odznaky. S novým vzhľadom prichádza aj nová zmena...





Kresba- Kniha nad zlato

24. září 2013 v 17:33 | Mordor |  Kresby
Táto kresba bude uverejnená v Kreatívnom kúte dňa 25. septembra 2013 na tému: Knihy
Dobrá kniha je drahokam, ktorý vrhá záblesky radosti a šťastia do všetkých z nás...


 


Krásny život na dedine + video

17. září 2013 v 18:33 | Mordor |  Na tému týždňa
Dedina. Pod týmto slovom si predstavím ticho, pokoj a prírodu. Keď sa nachádzam v nejakej dedine mám pocit, že sa čas vrátil dozadu. V dedinách sa cítim oveľa lepšie ako v rušných mestách. Samozrejme každý ma iný názor. Dedina má podľa mňa oveľa bližšie k prírode ako nejaké mesto, no zato život v nej je náročnejší a ťažší. A to kvôli dochádzaniu z miest, kde máme prácu, školu a mnoho ďalších vecí. Vo väčšine dedín sa nenachádza žiaden obchod (ak nerátame potraviny, ktoré sa zatvárajú vždy o piatej popoludní a v sobotu, v nedeľu sú zatvorené.) Takže všetky dôležité veci vrátane potravín sa nachádzajú v mestách.




Denník člena Slizolinu- Kapitola druhá- Pozvánka do Rokfortskej strednej školy čarodejníckej

13. září 2013 v 19:52 | Mordor |  Denník člena slizolinu
Toto je pokračovanie poviedky Denník člena Slizolinu. Predchádzajúcu časť si môžete prečítať TU.
Potom, ako mi otec daroval náhrdelník som sa cítil skvele. Akoby do mňa vošla nová sila. Vzal som mamin prútik, ešte nemám svoj vlastný, a pokračoval som v kúzle na vytváranie vody. Dnes mama šla na Ministerstvo mágie, takže prútik nepotrebovala. Jej prútik ma vôbec neposlúchal ale pri niektorých kúzlach povolil a podarili sa mi. Inak mi niekedy požičia svoj prútik aj stará mama. Jej prútik ma zas viac poslúcha, ale nepadne mi do dlane. "Aguamenti" zvolal som a sústredil som sa na vodu, ktorá tečie v riekach, potokoch ale aj v krvi. Moja ilúzia sa premenila na skutočnosť a v našej hale na cvičenie kúziel sa po dlážke roztiekla voda. Bol to skvelý pocit. Aj keď mi to čiastočne ubralo na energii. Chvalabohu tej vody bolo málo, tak sa dala z dlážky odstrániť nejakým muklovským spôsobom. Napríklad posúvaním handry po dlážke. Upratovacie zaklínadlo neviem ani vysloviť, nieto ho použiť. Prešiel deň a v Arinselgrovskom sídle zavládla vôňa pečeného diviaka. Z našej záhrady bolo počuť silné prasknutie. Tak to znelo, keď sa niekto teleportoval. Pozrel som sa von oknom a povedal na hlas: "Strýko je už tu!" Aby som vám to spresnil- rodinné večere sa konajú vždy u nás. Takže príde celý náš rod. Postupne bolo počuť viac praskotov. Diviak už bol na stole a ja som sa šiel prezliecť.

Môj nástup do deviateho žalára

10. září 2013 v 17:58 | Mordor |  Deväťročný žalár

Čas plynie, ja starnem a predo mnou je deviatka.
Akoby to bolo včera, keď som bol prvák. Samozrejme som vtedy nevedel,
aké mučenie a ťažkosti ma tam čakajú. Školský rok je už v plnom
prúde a ja prichádzam s týmto článkom. Aj keď mám menej času,
nebojte sa. Váš Brloh bude aktívny vždy! No tak školské dni začínajú,
ale je ešte to obdobie, kedy si nájdem aj čas na knihu. Ale
posledný rok v žalári chcem zvládnuť úspešne, takže to
bude treba venovať sa učeniu.




Tajomstvo múrov Mordského zámku- Kapitola druhá- Cesta

3. září 2013 v 20:08 | Mordor |  Tajomstvo múrov Mordského zámku
Alfonza zobudil pocit horúca. Vo vlaku vládol horúci vzduch a tak si Alfonz dal dole kabát. Eduard zrobil to isté. "Čo to čítaš?" Spýtal sa Alfonz Eduarda. "Kruh" Stručne odpovedal Eduard a pohľad mu zostal v slovách knihy. Asi mu nebolo do rozprávania a nechcel sa nechať rušiť, tak Alfonzovi nezostalo nič iné než pozerať sa do okenice vlaku. Až pokým niekto nezaklopal na kabínu, v ktorej sedeli Alfonz a Eduard. Dvere sa otvorili a dovnútra vošli dve staršie dámy. "Dobrý podvečer mládenci! Mohli by sme si prisadnúť?" Zvolala nahlas jedna z paní. Mala hrubé dioptrické okuliare a oči zväčšené trikrát. Vyzerala komicky. "Isteže." Povedal Alfonz a Eduard im bez slova venoval úsmev. Obe dámy sa usadili a jedna začala: "Počula si o tom zámku v Horndsteine?" veď v Horndsteine sa predsa nachádza zámok Alfonzovho strýka. "Myslíš ten Múrsky zámok alebo tak nejak?" odpovedala jej tá druhá. "Myslíte Mordský zámok?" Vtrhol im do konverzácie Eduard A obe starenky sa naňho pozreli svojimi obrovskými očami. "Presne ten a už si počul tú strašnú zvesť?" "Akú zvesť?" "No predsa o tom, že tam straší!" "Veru, veru. Celý ten zámok je prekliaty" dala jej druhá za pravdu.




Ocitnúť sa v temnom dávnoveku

2. září 2013 v 22:12 | Mordor |  Poviedky z brlohu

Táto poviedka bude zverejnená v súťaži na stránke blog.blog.cz
Téma poviedky: Stretnutie s literárnou postavou
O čom: Nadväzuje na sériu kníh Kronika Temného dávnoveku od Michelle Paverovej
Postava s ktorou sa stretnem- Torak
Čím je originálna: Ja sa ocitnem v knihe
Počet znakov: 1794/1800
Takmer jedna normostrana



Ocitnúť sa v temnom dávnoveku

Všetko sa to začalo zatvorením knihy. Knihu Brat vlk od Michelle Paverovej som odložil k oknu a šiel som si ľahnúť. Jediná vec, ktorú som vtedy vnímal bolo neobyčajne rýchle tykanie hodiniek, ktoré viseli nado mnou. Akoby sa ručička krútila v protismere. Podľahol som spánku.

Jašter z hlbín

2. září 2013 v 12:42 | Mordor |  Kresby
Siahol som po ceruzke a papieri a vzniklo toto...



Tajomstvo múrov Mordského zámku- Kapitola prvá- Letné prázdniny v zapadákove

31. srpna 2013 v 11:10 | Mordor |  Tajomstvo múrov Mordského zámku

Toto je hrôza! Rodičia ma odsúdili na celé letné prázdniny do Mordského zámku k svojmu strýkovi! Horšiu Katastrofu si neviem predstaviť. Ešteže ide somnou kamoš Eduard, lebo inak by ma porazilo. Vôbec Eduarda nechápem. Načo sa do toho zámku terigá so mnou, ak on môže zažiť normálne letné prázdniny pri slnku. Pochybujem, že do zámku ide kôli mne! Je totiž blázon do všetkých hradov, zámkov a podobne. Zamyslel sa Alfonz pri balení svojho kufra. Do Alfonzovej izby vošiel otec: "Alfonz necháp nás zle. My s mamou máme dôležitú prácu ďaleko v zahraničí. Nemohol by si predsa doma zostať sám. A navyše krstný otec Pavol sa na teba veľmi teší. Ak ťa to poteší, tak ti darujem tú komnatu, ktorá patrí mne. Veď aj tak nikdy do toho prekliatého zámku nikdy nevkročím." "A hlavne, že tam s mamou posielate mňa!" zvolal Alfonz. "Nemáš sa dôvod zlostiť." pokojne povedal otec. "Ale ja sa nezlostím!" odpovedal Alfonz. "To je na tebe vidieť." s tichým smiechom dodal otec. "Si už zbalený?" "Áno len zazipsujem kufor." "Čakáme ťa s mamou dole!"



Další články


Kam dál